Elektromobil môže mať v zime kratší reálny dojazd než pri miernych teplotách. Neznamená to však, že každé auto stratí pri ochladení rovnakú časť dojazdu alebo že existuje jedno percento, ktoré možno použiť na všetky elektromobily.
Rozdiel závisí od konkrétneho vozidla aj spôsobu používania.
Inak môže vyzerať dojazd auta, ktoré ráno absolvuje niekoľko kilometrov so studenou kabínou a batériou, a inak rovnakého vozidla na dlhej súvislej trase. Výsledok ovplyvňuje aj vonkajšia teplota, vykurovanie, rýchlosť jazdy, stav vozovky či ďalšie zimné podmienky.
Preto pri otázke:
O koľko klesne dojazd elektromobilu v zime?
neexistuje jedna správna odpoveď pre všetky autá a všetky situácie.
Zimný dojazd nie je pevná vlastnosť elektromobilu ani jedno univerzálne percento poklesu. Je výsledkom konkrétneho vozidla, teploty, trasy a spôsobu používania.
Prečo má elektromobil v zime kratší dojazd?
Reálny dojazd elektromobilu vychádza z toho, koľko využiteľnej energie má vozidlo k dispozícii a koľko energie potrebuje na prejdenie určitej vzdialenosti.
V zime sa môže zmeniť viacero vecí súčasne.
Nízka teplota ovplyvňuje podmienky, v ktorých pracuje trakčná batéria. Časť energie zároveň potrebujete na vykurovanie kabíny a podľa vozidla aj na tepelný manažment batérie.
K tomu sa môžu pridať:
- krátke jazdy so studeným autom,
- vyššia energetická náročnosť vykurovania,
- zimné pneumatiky,
- mokrá, zasnežená alebo kašovitá vozovka,
- vyšší odpor pri jazde,
- diaľničná rýchlosť,
- vietor,
- ďalšie elektrické spotrebiče a prevádzkové podmienky.
Výsledkom môže byť vyššia spotreba energie na kilometer, a teda kratší dojazd z rovnakého množstva energie.
Vyššia energetická náročnosť jazdy znamená, že vozidlo z dostupnej energie prejde kratšiu vzdialenosť. Čo znamená údaj v kWh/100 km a ktoré faktory ho ovplyvňujú, podrobnejšie vysvetľujeme v článku spotreba elektromobilu.
Nie je preto presné povedať, že zimný dojazd klesá iba „kvôli studenej batérii“.
Ide o súčet viacerých faktorov.
Je za kratší zimný dojazd zodpovedná iba batéria?
Nie.
Batéria je dôležitou časťou celého systému, ale zimný dojazd nemožno vysvetliť iba jej teplotou.
Predstavte si dve jazdy rovnakým elektromobilom pri rovnakej vonkajšej teplote.
Prvá trvá desať minút. Auto je na začiatku studené a kabínu treba vykúriť.
Druhá trvá dve hodiny. Po úvodnom zahriatí už vozidlo iba udržiava požadovanú teplotu.
Energia použitá na počiatočné vykúrenie sa pri krátkej trase rozpočíta na veľmi malý počet kilometrov. Pri dlhej trase sa rovnaký úvodný energetický nárok rozloží na podstatne väčšiu vzdialenosť.
Preto môže mať elektromobil pri krátkych zimných jazdách výrazne vyššiu energetickú náročnosť na kilometer než pri dlhšej súvislej ceste.
Zimný dojazd teda vzniká kombináciou:
batéria + vykurovanie + trasa + rýchlosť + vonkajšie podmienky + konkrétne vozidlo
Ako nízka teplota ovplyvňuje batériu elektromobilu?
Nízka teplota mení podmienky, v ktorých trakčná batéria pracuje.
Pri nízkych teplotách sa menia podmienky elektrochemických procesov v článkoch a vozidlo môže prostredníctvom tepelného manažmentu upravovať teplotné podmienky batérie.
To môže ovplyvniť:
- množstvo energie dostupnej pre jazdu v konkrétnych podmienkach,
- okamžité správanie vozidla,
- spotrebu energie na tepelný manažment,
- a podľa situácie aj nabíjanie.
Nie je však správne zamieňať tento zimný jav s dlhodobou degradáciou.
Kratší dojazd počas chladného obdobia automaticky neznamená, že batéria trvalo stratila rovnakú časť svojej kapacity.
Po zmene teploty a prevádzkových podmienok sa môže zmeniť aj reálny dojazd vozidla.
Základné pojmy ako využiteľná kapacita, SoC, SoH a tepelný manažment podrobnejšie vysvetľujeme v článku batéria elektromobilu.
Prečo vykurovanie kabíny ovplyvňuje zimný dojazd?
Vykurovanie kabíny spotrebúva časť energie dostupnej z batérie, a preto môže ovplyvniť množstvo energie zostávajúcej na samotnú jazdu.
Jeho energetická náročnosť závisí napríklad od:
- vonkajšej teploty,
- požadovanej teploty v kabíne,
- veľkosti a konštrukcie interiéru,
- spôsobu vykurovania,
- dĺžky jazdy,
- toho, či bolo vozidlo pred cestou vyhriate,
- a od konkrétneho tepelného manažmentu vozidla.
Dôležité je rozlíšiť zahriatie studenej kabíny a udržiavanie už dosiahnutej teploty.
Prvé minúty jazdy môžu byť energeticky náročnejšie. Po zahriatí interiéru môže byť na udržiavanie teploty potrebný iný príkon.
To je jeden z dôvodov, prečo môže byť zimný dojazd pri krátkych trasách výrazne odlišný od dojazdu pri jednej dlhej súvislej ceste.
Prečo sú krátke zimné trasy pre dojazd náročnejšie?
Krátke trasy sú dobrým príkladom toho, prečo samotná vonkajšia teplota nestačí na odhad zimného dojazdu.
Predstavte si, že ráno naštartujete úplne vychladnuté vozidlo, vykúrite kabínu a prejdete päť kilometrov.
Neskôr auto niekoľko hodín stojí a vychladne.
Popoludní sa proces zopakuje.
Pri takomto používaní môže vozidlo opakovane vynakladať energiu na vytvorenie komfortných podmienok, pričom medzi jednotlivými cyklami prejde relatívne málo kilometrov.
Úplne iná situácia môže nastať pri jednej súvislej 100-kilometrovej jazde.
Preto dve vozidlá rovnakého modelu v rovnakom meste nemusia počas zimy dosahovať rovnaký reálny dojazd, ak sa používajú odlišným spôsobom.
Pri zimnom dojazde nie je dôležité iba to, aká je vonku teplota, ale aj to, ako vyzerá typická trasa.
Prečo môže byť rozdiel medzi mestom a diaľnicou v zime výrazný?
Pri elektromobile môže byť jazda nižšou rýchlosťou energeticky priaznivejšia a vozidlo môže pri spomaľovaní časť energie získavať späť prostredníctvom rekuperácie.
V zime však do mestského používania výrazne vstupuje vykurovanie a časté krátke jazdy.
Na diaľnici sa zase zvyšuje význam rýchlosti a aerodynamického odporu.
Preto nemožno jednoducho povedať:
mesto je v zime vždy lepšie
alebo:
diaľnica je v zime vždy horšia.
Krátka mestská cesta so studeným vozidlom môže mať vysokú energetickú náročnosť vzhľadom na prejdenú vzdialenosť. Dlhšia mestská alebo prímestská jazda po zahriatí vozidla môže vyzerať úplne inak.
Na diaľnici môže byť kabína už stabilne vyhriata, ale vyššia rýchlosť zvyšuje energiu potrebnú na prekonávanie odporu vzduchu.
Rozhoduje teda konkrétna kombinácia podmienok.
Má rýchlosť jazdy v zime väčší vplyv na dojazd?
Rýchlosť patrí medzi dôležité faktory energetickej náročnosti jazdy počas celého roka, nielen v zime.
Pri vyšších rýchlostiach rastie význam aerodynamického odporu, a preto môže diaľničná jazda spotrebovať viac energie než pokojnejšia jazda nižšou rýchlosťou.
V zime sa k tomu pridávajú ďalšie energetické nároky.
Ak teda porovnávate:
- pomalšiu prímestskú trasu,
- a diaľničnú cestu v mraze,
rozdiel v reálnom dojazde nemusí spôsobovať iba teplota.
Časť rozdielu môže pochádzať zo samotnej rýchlosti jazdy.
To je dôležité aj pri hodnotení skúseností iných vodičov. Informácia:
„Mne toto auto v zime prejde 300 km.“
má obmedzenú hodnotu, ak nepoznáte rýchlosť, trasu, teplotu a ďalšie podmienky.
Aký vplyv majú zimné pneumatiky, sneh a mokrá vozovka?
Zima neznamená iba nižšiu teplotu vzduchu.
Menia sa aj podmienky na vozovke a samotné pneumatiky.
Zimné pneumatiky môžu mať odlišné vlastnosti a valivý odpor než letné pneumatiky. Výsledok ovplyvňuje aj správny tlak v pneumatikách, ktorý sa s teplotou môže meniť.
Energetickú náročnosť jazdy môžu ďalej zvýšiť:
- mokrá vozovka,
- sneh,
- snehová kaša,
- silný vietor,
- nepriaznivé poveternostné podmienky.
Preto ani dve jazdy pri rovnakej teplote nemusia skončiť rovnakým dojazdom.
Suchá cesta pri 0 °C a jazda v mokrom snehu pri rovnakej teplote predstavujú pre vozidlo odlišné podmienky.
Má tepelné čerpadlo v zime význam?
Tepelné čerpadlo môže byť jedným z prvkov, ktoré ovplyvňujú energetickú náročnosť vykurovania elektromobilu.
Neznamená to však, že auto s tepelným čerpadlom bude za všetkých zimných podmienok automaticky dosahovať určitý pevný náskok v dojazde.
Praktický výsledok závisí od konkrétneho systému, teploty, spôsobu používania a ďalších podmienok.
Pri hodnotení auta preto nestačí iba skontrolovať:
Má tepelné čerpadlo – áno alebo nie?
Rozdiel môže vytvárať aj spôsob, akým vozidlo zabezpečuje tepelný komfort v kabíne. Ako funguje tepelné čerpadlo v elektromobile, aké má výhody a prečo nemožno jeho prínos vyjadriť jedným univerzálnym percentom, vysvetľujeme samostatne.
Pomáha predhriatie auta ešte počas pripojenia k nabíjačke?
Ak sa kabína pripraví ešte počas pripojenia vozidla k externému zdroju energie, časť energie potrebnej na počiatočné vykúrenie nemusí byť odobratá až z batérie počas jazdy.
To môže v konkrétnych podmienkach pomôcť zimnému dojazdu, ale neodstráni všetky faktory, ktoré ho v zime ovplyvňujú.
Praktický výsledok závisí od konkrétneho auta, vonkajšej teploty a spôsobu používania.
Otázky každodenného používania batérie v zime a ďalších návykov podrobnejšie riešime v článku ako sa starať o batériu elektromobilu.
Prečo sa zimný dojazd nedá vyjadriť jedným percentom?
Pretože samotné slovo „zima“ nepopisuje jednu konkrétnu situáciu.
Môže znamenať:
- +5 °C a suchú cestu,
- 0 °C a dážď,
- –5 °C a krátku mestskú trasu,
- –15 °C a diaľničnú cestu,
- auto odstavené vonku,
- auto zaparkované v garáži,
- jednu dlhú cestu,
- alebo desať krátkych jázd počas dňa.
Ku každému scenáru sa pridáva konkrétny elektromobil, jeho batéria, vykurovanie, pneumatiky, rýchlosť a spôsob používania.
Preto môžu byť výsledky zimných testov užitočné, ale treba čítať aj ich podmienky.
Ak test jedného vozidla ukáže určitý pokles dojazdu, neznamená to automaticky, že:
- rovnaký výsledok dosiahne iný model,
- rovnaký výsledok dosiahne to isté auto pri inej teplote,
- alebo rovnaký výsledok dosiahnete pri úplne inom type trasy.
Percento bez kontextu je pri zimnom dojazde iba časť informácie.
Ako odhadnúť zimný dojazd konkrétneho elektromobilu?
Najlepším východiskom nie je hľadať univerzálny koeficient pre všetky elektromobily, ale čo najviac priblížiť dostupné údaje vlastnému spôsobu používania.
Pri hodnotení konkrétneho modelu sa pýtajte:
- aký reálny dojazd dosahuje pri podobnej teplote a type trasy,
- či ide o mesto, okresné cesty alebo diaľnicu,
- akou rýchlosťou sa jazdilo,
- či išlo o jednu dlhú alebo viac krátkych trás,
- ako bolo nastavené vykurovanie,
- či bolo vozidlo pred jazdou temperované,
- aké boli podmienky na vozovke.
Užitočnejší je test podobný vašej budúcej prevádzke než atraktívne číslo dosiahnuté v úplne inom scenári.
Ak napríklad denne jazdíte 30 km do práce a späť, nemusí byť pre vás najdôležitejší výsledok 500-kilometrovej zimnej diaľničnej jazdy.
Naopak, ak pravidelne absolvujete dlhé diaľničné presuny, práve zimný diaľničný dojazd môže byť pre rozhodovanie podstatnejší než mestský výsledok.
Ako hodnotiť zimný dojazd pri kúpe jazdeného elektromobilu?
Pri kúpe jazdeného elektromobilu môže byť zimný dojazd prakticky dôležitejší než samotné deklarované číslo WLTP.
WLTP pomáha porovnávať vozidlá v štandardizovaných podmienkach, ale nehovorí presne, koľko kilometrov prejde konkrétne auto počas vašej zimnej trasy.
Preto si najskôr definujte vlastnú potrebu.
Napríklad:
- koľko kilometrov denne jazdíte,
- koľko z toho tvorí diaľnica,
- či môžete nabíjať doma,
- či potrebujete absolvovať trasu bez nabíjania,
- akú rezervu chcete mať pri príchode,
- aké zimné teploty sú pre vaše používanie bežné.
Až potom má zmysel hodnotiť konkrétny model.
Auto s kratším papierovým dojazdom môže byť úplne postačujúce pre vodiča, ktorý denne jazdí 40 km a pravidelne nabíja doma.
Naopak, vodič s častými dlhými zimnými trasami môže potrebovať väčšiu rezervu.
Pri jazdenom aute treba navyše oddeliť dve otázky:
1. Aký zimný dojazd je typický pre tento model a spôsob používania?
2. V akom stave je batéria konkrétneho kusu?
To nie je to isté.
Zimná prevádzka ovplyvňuje aktuálny dojazd, zatiaľ čo stav konkrétnej trakčnej batérie je samostatná technická otázka.
Samotné preverenie konkrétneho vozidla podrobnejšie riešime v článku ako preveriť batériu jazdeného elektromobilu pred kúpou.
Pri výbere preto nestačí porovnávať iba katalógové čísla. Širšie porovnanie modelov podľa použitia nájdete v článku najlepšie jazdené elektromobily.
Je elektromobil s kratším zimným dojazdom automaticky zlou voľbou?
Nie.
Rovnako ako pri veľkosti batérie alebo maximálnom nabíjacom výkone záleží na tom, čo od auta potrebujete.
Predstavte si dve vozidlá.
Prvé má väčšiu batériu a dlhší zimný dojazd, ale je drahšie.
Druhé prejde v rovnakých podmienkach menej kilometrov, ale jeho dojazd stále s veľkou rezervou pokrýva každodenné používanie majiteľa.
Pre druhého vodiča nemusí mať väčšia batéria praktickú hodnotu zodpovedajúcu vyššej cene.
Naopak, pri pravidelných dlhých trasách môže byť zimná rezerva jedným z kľúčových kritérií výberu.
Preto otázka nemá znieť iba:
Koľko kilometrov toto auto prejde v zime?
Lepšia otázka je:
Stačí jeho reálny zimný dojazd na moje typické trasy s rozumnou rezervou?
To je pri výbere auta podstatnejšie než snaha nájsť elektromobil, ktorý má za každých okolností najvyššie číslo.
Dojazd elektromobilu v zime: čo si zapamätať
Elektromobil môže mať v zime kratší reálny dojazd než pri miernych teplotách.
Výsledok ovplyvňuje kombinácia:
- vonkajšej teploty,
- podmienok batérie,
- vykurovania kabíny,
- dĺžky jednotlivých trás,
- rýchlosti jazdy,
- pneumatík,
- stavu vozovky,
- vetra a ďalších prevádzkových podmienok.
Krátke opakované jazdy môžu mať úplne inú energetickú náročnosť než jedna dlhá súvislá cesta.
Rovnako platí, že kratší dojazd v zime automaticky neznamená rovnakú trvalú stratu kapacity batérie.
Nízka teplota môže ovplyvniť aj priebeh nabíjania; túto tému podrobnejšie vysvetľujeme v článku čas nabíjania elektromobilu.
Pri výbere vozidla preto neodhadujte zimný dojazd podľa jedného všeobecného koeficientu.
Hľadajte odpoveď na praktickejšiu otázku:
Aký reálny zimný dojazd môžem očakávať pri mojich trasách, rýchlosti a spôsobe používania?
Najčastejšie otázky o dojazde elektromobilu v zime
O koľko klesne dojazd elektromobilu v zime?
Neexistuje jedno percento platné pre všetky elektromobily. Výsledok závisí od teploty, konkrétneho vozidla, vykurovania, dĺžky trasy, rýchlosti, stavu vozovky a ďalších podmienok. Preto treba každý údaj o zimnom poklese hodnotiť spolu s podmienkami, v ktorých bol nameraný.
Prečo sa v zime z rovnakého množstva energie prejde menej kilometrov?
Pretože v zime môže časť energie smerovať na vykurovanie kabíny a tepelný manažment, pričom energetickú náročnosť jazdy môžu zvýšiť aj krátke trasy, vyššia rýchlosť, zimné pneumatiky alebo náročnejší stav vozovky. Výsledok preto závisí od konkrétnej jazdy, nie od jedného univerzálneho zimného koeficientu.
Znamená kratší zimný dojazd, že je batéria poškodená?
Nie automaticky. Reálny dojazd sa mení podľa teploty a prevádzkových podmienok. Kratší dojazd v zime preto sám osebe nedokazuje poškodenie alebo rovnakú trvalú stratu kapacity trakčnej batérie.
Prečo má elektromobil pri krátkych zimných trasách vysokú spotrebu?
Pri každom vychladnutí môže byť potrebné opäť vykúriť kabínu a podľa vozidla pripraviť ďalšie systémy na prevádzku. Ak pritom prejdete iba niekoľko kilometrov, táto energia tvorí veľkú časť celkovej energetickej náročnosti prepočítanej na prejdenú vzdialenosť.
Pomôže predhriatie auta zvýšiť zimný dojazd?
Ak sa kabína pripraví ešte počas pripojenia k externému zdroju energie, časť energie potrebnej na počiatočné vykúrenie nemusí byť odobratá až z batérie počas jazdy. To môže v konkrétnych podmienkach pomôcť zimnému dojazdu, nejde však o univerzálny spôsob odstránenia všetkých faktorov, ktoré zimný dojazd ovplyvňujú.
Má elektromobil s tepelným čerpadlom v zime vždy dlhší dojazd?
Nie. Samotná prítomnosť tepelného čerpadla neurčuje zimný dojazd vozidla. Praktický výsledok závisí od konkrétneho systému, teploty, trasy a ďalších podmienok používania.
Je diaľničný dojazd elektromobilu v zime kratší?
Môže byť. Pri vyššej rýchlosti rastie energetická náročnosť jazdy a v zime sa k nej pridávajú ďalšie faktory. Konkrétny výsledok však závisí od auta, rýchlosti, teploty, vetra, stavu vozovky a vykurovania.
Je WLTP dojazd použiteľný na odhad zimného dojazdu?
WLTP je užitočný najmä ako štandardizovaný údaj na porovnávanie vozidiel. Nemožno ho však považovať za presnú predpoveď dojazdu na konkrétnej zimnej trase. Pri praktickom odhade sú hodnotnejšie údaje z podmienok podobných vášmu reálnemu používaniu.
